Lexikón

vzniká zadržovaním tepla atmosférou pri tepelnej výmene zemského povrchu s kozmickým priestorom

narúšanie rovnováhy medzi príjmom a výdajom tepla

má za následok zvyšovanie teploty atmosféry, tzv. globálne otepľovanie

šíri sa v priestore vo forme elektromagnetických vĺn a preniká do zemskej atmosféry rýchlosťou 300 000 km/s

na zemský povrch sa dostáva ako priame a rozptýlené žiarenie

jeho energia je hlavným zdrojom tepelnej energie nevyhnutnej pre meteorologické, hydrologické, chemické, biologické a iné procesy, ktoré prebiehajú na Zemi

pôvodne zmes dymu a hmly (z angl. smoke – dym a fog – hmla)

všeobecne označenie pre rôzne druhy silného znečistenia ovzdušia nad rozsiahlym územím, hlavne nad veľkomestami

tvorený zložitým komplexom látok, niektoré z nich sa v ovzduší zúčastňujú chemických reakcií, takže zloženie smogu nie je konštantné

hlavné typy sú londýnsky smog (zmes hmly a dymu z čierneho uhlia s vysokým obsahom SO₂, ktorý dodáva smogu redukčný charakter) a losangeleský smog (fotochemický, neobsahuje hmlu a v podstate ani uhľový dym, tvorený predovšetkým ozónom a peroxidmi organických zlúčenín, ktoré vznikajú v atmosfére až v dôsledku fotochemických reakcií)

vzdušný vír so zvislou osou otáčania a s malými vodorovnými rozmermi (desiatky až stovky metrov)

vzniká v búrkovom oblaku a spúšťa sa z jeho základne dole v tvare lievika

je nutné rozlišovať rýchlosť postupu (spravidla 36 až 72 km/hod.) a rýchlosť rotácie (180 až 360 km/hod.)

na severnej pologuli sa väčšinou stáča do proti pohybu hodinových ručičiek (rovnaká orientácia ako prízemné prúdenie v tlakovej níži)

na pevnine v Európe sa nazýva tromba, v severnej Amerike tornádo, víry rovnakých vlastností nad morom sa označujú ako vodné smršte

vločky, ktoré sú zhlukom snehových hviezdic, ihličiek alebo krúpok

dosahujú rôzne rozmery podľa intenzity výstupných prúdov a obsahu vlhkosti vo vzduchu

pri teplotách vzduchu vyšších ako 0°C má charakter mokrého snehu alebo dažďa so snehom

po dopade na zem s teplotou pod 0°C vytvára snehovú pokrývku alebo poprašok

firn - starý sneh metamorfovaný topením a opätovným zmrznutím do zrnitej štruktúry; tiež letné snehy ležiace v tieni pod skalami (stvrdnuté a škrupinovité pláty, ktoré majú po roztrhnutí zrnitú štruktúru); tiež betón, snehová doska, ľadová triešť atď.

kašovitý - mokrý sneh silno zmäknutý a nasýtený vodou

lepkavý - sneh tvorený vlhkými vločkami veľkých rozmerov; vypadáva pri teplotách blízkych 0°C a usadzuje sa na predmetoch, kde svojou váhou môže spôsobiť i škody

mokrý - sneh spadnutý pri odmäku alebo pod vplyvom teploty nad 0°C

nafúkaný - sneh po spadnutí prenesený vetrom na iné miesto; pod vplyvom ďalšieho pôsobenia vetra a stúpajúcej teploty sa môže pretvoriť v sadru (pri tlaku lyže puká na ploché kusy rôznych tvarov, na strmých svahoch vytvára nebezpečenstvo lavín

prašan - čerstvo napadnutý sneh počas mrazu, ktorý ešte neusadol; kyprý, nadýchaný sneh

sadnutý - kyprý sneh, ktorý už sadol pod vplyvom vlastnej váhy, vetra či slnka; usadený prašan

zvírený - sneh vyskytujúci sa pri snehovej pokrývke a silnom turbulentnom vetre; znižuje vodorovnú viditeľnosť

na meranie výšky snehu s presnosťou na 1 cm

vrstva snehu na zemskom povrchu o výške najmenej 0,5 cm (pretože sa výška snehovej pokrývky udáva s presnosťou na celé centimetre, výška snehu 0,5 až 0,9 cm sa už uvádza ako 1 cm)

ak je výška snehu menšia ako 0,5 cm, hovoríme o snehovom poprašku

padajú v zime z oblakov, v ktorých nie je dostatočne vysoká vlhkosť vzduchu a netvoria sa z nich zhluky - vločky

podľa množstva energie je najviac zastúpené viditeľné žiarenie, t. j. svetlo (47%), na infračervené žiarenie pripadá 44% a na ultrafialové žiarenie len 9%

charakterizovaný ako šedé či belavé, menšie, poprípade väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov, ktoré majú takmer vždy tmavé miesta

skladá sa z častíc podobných dlaždiciam či okruhliakom, má nevláknitý vzhľad, s výnimkou zvláštnych prípadov s virgou

patrí do skupiny nízkych oblakov, je vodným alebo zmiešaným oblakom

môžu z neho vypadávať zrážky, ktoré dosahujú zemského povrchu

vzniká predovšetkým vlnovými pohybmi vo vzduchovej hmote alebo transformáciou z iných druhov oblakov (najmä typ stratus alebo z kopovitej oblačnosti)

často je príznakom rozpadu oblačnosti

vrstva atmosféry nad troposférou do výšky asi 55 km

plyny, z ktorých sa vzduch skladá, tu ležia v horizontálnom navrstvení bez vertikálneho premiešania

chudobná na vodnú paru

prevládajú tu východné smery vetra

zhora ohraničená „stratopauzou“

charakterizovaný ako šedá oblačná vrstva s dosť jednotvárnou základňou, môže z nej vypadávať mrholenie, poprípade ľadové ihličky či snehové zrná

ak ním presvitá Slnko, jeho obrysy sú väčšinou zreteľné

halové javy vyvoláva len výnimočne pri veľmi nízkych teplotách

v teplej polovici roku je spravidla vodným oblakom, v zime často obsahuje i ľadové kryštáliky

patrí do skupiny nízkych oblakov

vzniká predovšetkým pod výškovými inverziami teploty vzduchu alebo v dôsledku ochladenia vzduchu od pokladu

svojimi štrukturálnymi parametrami sa obvykle nelíši od hmly

veľmi neurčitý, avšak v meteorológii často používaný pojem, znamenajúci v zásade nedostatok vody (v pôde, rastlinách, či atmosfére)

v meteorológii najčastejšie definované časovými a zrážkovými pomermi

množstvo a intenzita zrážok je vztiahnutá (a nižšia) k dlhodobým zrážkovým normálom pre dané miesto a v danú ročnú dobu

prechodná doba medzi dňom a nocou, kedy je Slnko pod horizontom

zemský povrch je za súmraku osvetľovaný iba slnečným svetlom rozptýleným vo vyšších vrstvách atmosféry (po západe Slnka alebo pred jeho východom)

čím je Slnko nižšie pod obzorom, tým osvetľuje menšiu časť zemského povrchu a teda je jeho osvetlenie slabšie

meteorologická mapa, na ktorú sa zaznamenávajú pomocou číselných hodnôt a symbolov výsledky pozorovaní

analyzuje sa štyrikrát denne (o 01., 07., 13. a 19. hod. SEČ)

slúži ako základ rozboru poveternostnej situácie a predpovede počasia

tlak vzduchu, ktorý je v rovnováhe s hmotnosťou ortuťového stĺpca s prierezom 1 cm² a výškou 760 mm pri teplote 0°C meraný na hladine mora a v zemepisnej šírke 45°

jednotkou na meranie tlaku v medzinárodnej sústave SI je 1 pascal (Pa) , čo je tlak vyvolaný silou 1 N (Newton) rovnomerne pôsobiacou v smere normály na plochu 1 m²

meteorológia má v rámci sústavy SI výnimku a základnou jednotkou je 1 hektopascal (hPa) , ktorý je adekvátny k staršej používanej jednotke 1 milibar (1 mBa)