Aerológia
odbor meteorológie, ktorý sa zaoberá meraním, pozorovaním a výskumom tých vrstiev atmosféry, ktoré sú pre pozorovanie zo zemského povrchu neprístupné
využíva predovšetkým rádiosondy, ktoré prelietavajú skúmané vrstvy atmosféry a zároveň nesú so sebou prístroje, ktoré vysielajú údaje o meraných meteorologických prvkoch
Agrometeorológia
zaoberá sa vplyvom počasia na objekty a procesy poľnohospodárskej výroby
poskytuje podklady pre ochranu pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, pre určovanie agrotechnických termínov, pre vhodnú skladbu a organizáciu porastov a pre technológiu zberu
Altocumulus (Ac, vyvýšená kopa)
charakterizovaný ako menšie či väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov bielej alebo šedej farby, majúce vlastné tiene
skladá sa z malých oblačných častí v podobe vĺn, okruhliakov, ktoré môžu byť vzájomne oddelené alebo môžu spolu súvisieť
patrí do skupiny stredne vysokých oblakov, je vodným alebo zmiešaným typom oblaku
vzniká následkom vlnových pohybov v atmosfére, pri pretekaní vzduchu cez horské prekážky alebo transformáciou z iných druhov oblakov, kedy môže byť príznakom rozpadu oblačnosti
niekedy sa vyskytuje pred prechodom studeného frontu, často v studenej vzduchovej hmote a najmä po prechode studeného frontu
Altostratus (As, vysoká sloha)
charakterizovaný ako šedivá a modravá oblačná plocha alebo vrstva, s vláknitou či rebrovitou štruktúrou alebo bez jasnej štruktúry, pokrývajúci úplne alebo čiastočne oblohu
často býva tak tenký, že obrysy Slnka môžeme pozorovať ako za matným sklom
patrí do skupiny stredne vysokých oblakov, je zmiešaným, menej často vodným oblakom, ktorý občas môže zasahovať i do vysokých oblakov, nevyskytujú sa u neho halové javy
vyskytuje sa obvykle ako súčasť oblačných systémov teplého a studeného frontu, kde vzniká pôsobením výklzných pohybov teplého vzduchu
pod jeho základňou je možné niekedy pozorovať virgu
Anemometer
prístroj na meranie smeru a rýchlosti vetra
najčastejšie zložený zo smerovky a rotujúceho miskového kríža (miskový anemometer)
ak je vybavený registračným zapisovacím zariadením – anemograf – zaznamenáva na papierovú pásku priemernú rýchlosť vetra, smer vetra a jednotlivé nárazy vetra (záznam sa nazýva anemogram)
záznamy sa vyhodnocujú každú hodinu
Atmosféra Zeme
tzv. „laboratórium meteorológa“, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor
priehľadný plynný obal na prvý pohľad jednoliaty
v dôsledku pôsobenia zemskej príťažlivosti je vzduch najhustejší pri zemskom povrchu
dynamický systém, v ktorom sa odohrávajú všetky fyzikálne procesy a vytvárajú počasie (tzv. „kuchyňa počasia“)
Atmosférické zrážky
v širšom zmysle slova ide o sústavu vodných častíc v kvapalnom alebo tuhom stave, ktoré sa vznášajú vo vzduchu alebo padajú na zem (všeobecne nazývané hydrometeory)
v užšom zmysle slova ide o vodu v kvapalnom alebo tuhom stave, ktorá vypadáva z oblakov v podobe dažďa, snehu, mrholenia, krúpok alebo krúp
Atmosférický front
-
úzka prechodná zóna vzduchu, ktorá oddeľuje dve vzduchové hmoty rozdielnych vlastností (toto rozhranie sa nazýva frontálna plocha); sklon frontálnej plochy je pod malým uhlom smerom k zemskému povrchu na stranu k studenému (hustejšiemu) vzduchu; priesečník frontálnej plochy so zemským povrchom sa nazýva čiara frontu alebo front; pri prechode cez frontálnu plochu sa pozorujú spravidla veľké zmeny smeru a rýchlosti vetru, vlhkosti, tlaku a teploty vzduchu, ako aj ďalších meteorologických prvkov; najpodstatnejšia je zmena teploty vo vyšších hladinách atmosféry
teplý front - rozhranie medzi teplým a studeným vzduchom, pričom studený vzduch ustupuje pred teplým v teplom vzduchu, ktorý vystupuje po frontálnej ploche, vzniká charakteristický oblačný systém s pásmom trvalých zrážok širokým obvykle 300 až 400 km, zrážky vypadávajú obvykle pred frontálnou čiarou, najvýznamnejšie atmosférické javy sú oblačnosť teplého frontu, zrážky teplého frontu, hmly, zmeny teploty a tlaku vzduchu, smeru a rýchlosti vetra
studený front - atmosférický front, pri ktorom prúdiaci studený vzduch podteká v tvare klina pod teplý vzduch, ktorý pod ním ustupuje a zároveň stúpa nahor, rýchlosť postupujúceho studeného vzduchu je v spodnej troposfére väčšia ako rýchlosť ustupujúceho teplého vzduchu => uhol sklonu frontálnej plochy k zemskému povrchu je v dôsledku trenia studeného vzduchu o zemský povrch väčší ako v prípade teplého frontu, charakteristické atmosférické javy sú oblačnosť, zrážky (trvalejšieho i prehánkového charakteru), búrky, zmena teploty a tlaku vzduchu, smeru a rýchlosti vetra
oklúzny front - zložený front, ktorý vzniká tak, že studené fronty sa premiestňujú obvykle rýchlejšie ako teplé fronty a v dôsledku toho studený front dostihne teplý front, čím dochádza k ich spojeniu (oklúzii), oblačnosť má spočiatku charakter oboch spojených frontov, ale vytláčaním teplého vzduchu nahor sa v spodných vrstvách atmosféry oblačnosť postupne rozpadáva, zrážky majú spočiatku trvalý charakter, postupne však ustávajú alebo ich intenzita výrazne slabne, tlaková tendencia v okolí oklúzneho frontu býva dosť výrazná – pred postupujúcim oklúznym frontom tlak vzduchu obvykle klesá, za frontom spravidla stúpa, vietor sa pri prechode oklúzneho frontu stáča doprava