Lexikón

meria sa špeciálnym ortuťovým teplomerom (na princípe lekárskeho teplomera)

stúpajúca teplota vzduchu dosiahne určitú hodnotu, pri poklese teploty sa ortuťový stĺpec preruší v zúženej časti kapiláry a maximálna hodnota teploty zostane zaznamenaná (pri opätovnom použití, meraní, sa ortuť musí striasť do nádobky, čo sa spravidla robí v ranných hodinách)

publikácia vydaná Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO)

udáva klasifikáciu oblakov, ich definície a metodické pokyny, ako má byť publikácia používaná v meteorologickej praxi

dvojdielna publikácia (prvý diel je textový a druhý diel obrazový)

vrstva atmosféry, v ktorej sa bezprostredne prejavuje vplyv zemského povrchu (trenie o zemský povrch) na hodnoty jednotlivých meteorologických prvkov

dosahuje od zemského povrchu do výšky niekoľko sto metrov až približne 2 km

výška jej hornej hranice rastie so zväčšujúcou sa drsnosťou zemského povrchu, s rýchlosťou vetra a so vzrastajúcou instabilitou teplotného zvrstvenia ovzdušia

veda zaoberajúca sa všestranným štúdiom javov, ktoré prebiehajú v atmosfére

sústavným sledovaním procesov v ovzduší a využívaním vedeckých poznatkov predpovedá počasie

spravidla drevená búdka slúžiaca ako ochrana jedného alebo niekoľkých v nej umiestnených meteorologických prístrojov pred rušivými účinkami slnečného žiarenia, vetra a zrážok, ktorá však umožňuje dostatočnú prirodzenú ventiláciu čidiel jednotlivých prístrojov

výška podstavca je kvôli vylúčeniu mikroklimatických vplyvov volená tak, aby nádobky teplomerov boli jednotne vo výške dva metre nad zemou

na meteorologických staniciach sa používa meteorologická búdka žalúziová

umelá družica Zeme určená pre využitie v meteorológii

hlavnými úlohami sú snímanie obrazov oblačnosti a zemského povrchu vo viditeľnej alebo infračervenej časti spektra, zisťovanie vertikálnych profilov teploty atmosféry, obsahu vodnej pary v atmosfére a ozónu

mapa podávajúca meteorologické informácie

najrozšírenejšie sú mapy synoptické a mapy klimatologické

miesto, kde sa konajú meteorologické pozorovania podľa dohodnutých medzinárodných a vnútroštátnych predpisov

základným predpokladom správneho fungovania je zodpovedajúce technické, personálne a komunikačné vybavenie

ak sa má jednať o reprezentatívnu meteorologickú stanicu, musí byť v krajine situovaná tak, aby jej pozorovania vystihovali režim počasia v okolí a neboli ovplyvňované miestnymi mikroklimatickými zvláštnosťami

najvážnejší prejav vnímavosti na počasie

ochorenie, ktoré vyvolávajú a ovplyvňujú procesy prebiehajúce v atmosfére

v súčasnosti k nim zaraďujeme srdcové a cievne choroby, infarkt myokardu, pľúcnu embóliu, mozgovú mŕtvicu, záchvaty kardiálnej astmy a angíny pectoris, alergie, najmä sennú nádchu, prieduškovú astmu, choroby dýchacích ciest, očné choroby, vredovú choroba dvanástnika a žalúdka, chrípku

vrstva atmosféry nad stratosférou od 55 do 80 km

typický pokles teploty vzduchu s výškou až na hodnoty pod -100°C

zhora ohraničená „mezopauzou“

presný a citlivý barograf, t.j. tlakomer plynule zaznamenávajúci časový priebeh zmeny tlaku vzduchu (spravidla na pásku napnutú na registračnom valci => záznam barografu sa nazýva barogram)

meria sa liehovým teplomerom

v kapiláre sa pohybuje v liehu kovová tyčinka posúvaná hladinou liehu na najnižšiu hodnotu teploty (uplatňuje sa povrchové napätie liehu), ktorá zostane na mieste, ak teplota vzduchu stúpa (lieh prúdi okolo nej)

určuje sa výškou vrstvy vody v milimetroch, ktoré spadne na akúkoľvek plochu

ak je záchytná plocha presne ohraničená, je možné množstvo zrážok vyjadriť aj objemom vody na túto plochu (napr. 10 mm zrážok znamená 10 l vody na 1 m²)

na meranie zrážok sa používa zrážkomer a ombrograf (zachytená dažďová voda sa prelieva do sklenej odmerky, na ktorej je stupnica delená s presnosťou na desatiny milimetra)

na meteorologických staniciach sa meria pre potreby predpovednej služby o 1., 7., 13. a 19. hodine SEČ a pre potreby klimatológie o 7., 14. a 21. hodine SEČ

sčítaním sa určuje denný úhrn zrážok za 24 hodín (od 7. hodiny rána do 7. hodiny rána nasledujúceho dňa)

zložitý a komplexný cirkulačný systém

vietor všeobecnej cirkulácie atmosféry, pre ktorý je typické zotrvanie daného prevládajúceho smeru prúdenia počas sezóny a zreteľná zmena smeru prúdenia od jednej sezóny k sezóne nasledujúcej

vzniká na rozhraní mora a pevniny a primárnou príčinou jeho vzniku je rozdielne otepľovanie kontinentu a priľahlého oceánu v jednotlivých sezónach

mení svoj smer dva krát za rok o zhruba 180°

letný monzún - vanie z mora na pevninu, je podmienený prevládaním nižšieho tlaku vzduchu nad rozsiahlejšími teplejšími oblasťami pevnín, v oblastiach s typickým monzúnovým podnebím prináša prevažnú časť ročných zrážok

zimný monzún - vanie z pevniny na more, súvisí s prevládaním vyššieho tlaku vzduchu nad chladnejšími pevninami, toto prevažne suché a studené prúdenie je hlavnou príčinou období sucha v monzúnových oblastiach

Pozn. európsky letný „monzún“ - prúdenie chladného morského vzduchu spravidla od západu alebo juhozápadu nad prehriatu pevninu v júni a v júli, ktoré prináša tzv. „medardovské“ počasie

jemné, spravidla husto zoskupené kvapky s priemerom menším ako 0,5 mm

od dažďa sa odlišuje tým, že na vodnej ploche nezaznamenáva stopy, zatiaľ čo padajúci dážď je na vodnej ploche zreteľne viditeľný

dážď, ktorého kvapky pri dopade na podchladený zemský povrch alebo predmety na ňom okamžite zmrznú

vytvára sa poľadovica