Babie leto
obdobie suchého, málo veterného, slnečného a cez deň veľmi teplého počasia, ktoré sa v Európe vyskytuje v septembri alebo októbri
noci už bývajú pomerne chladné a vytvárajú sa v nich radiačné hmly, ktoré sa s postupujúcou jeseňou, skracujúcim sa dňom, udržujú aj po väčšiu časť dňa
Biometeorológia
vedný odbor, ktorý sa zaoberá vnímavosťou ľudí na počasie (10 až 40% populácie)
výskyt nevysvetliteľných subjektívnych ťažkostí u „pacientov“ v určitých dňoch
vo vyššom stupni ide o tzv. bolesti z počasia, ktoré sa prejavujú v pooperačných jazvách a zlomeninách, kĺboch a pod.
najväčší vplyv na človeka má zmena počasia pri prechode atmosférických frontov (vertikálne pohyby vzduchu), keď sa výrazne mení nielen tlak vzduchu, ale aj ďalšie meteorologické prvky (najmä teplota a vlhkosť vzduchu, oblačnosť, vietor, atmosférické zrážky a pod.)
Blankyt oblohy
t.j. belasé sfarbenie oblohy
spôsobuje rozptyl slnečných lúčov časticami vzduchu alebo vody
vzhľadom na rozmery častíc sa najviac rozptyľuje krátkovlnná časť spektra (z neho modrá a fialová), čo dáva oblohe jej blankytnú farbu
Blesk
mohutný elektrický výboj
vzniká medzi jednotlivými časťami búrkového oblaku, ktoré sú nabité opačnými nábojmi alebo medzi oblakom a zemským povrchom
trvá od niekoľko desatín sekundy po niekoľko sekúnd, široký je niekoľko desiatok centimetrov a dlhý spravidla 2 až 3 kilometre
intenzita elektrického prúdu je asi 25 000 A (ampérov) a teplota 30 000°C
Blýskavica
svetelné javy (blesky) sprevádzajúce výboje atmosférickej elektriny, pri ktorých nepočuť hrmenie (veľmi vzdialené búrky)
Bóra
silný nárazovitý vietor vanúci z nevysokých, obyčajne pobrežných, hôr k teplejšiemu moru
padavý vietor, pri ktorom steká studený vzduch z náhorných plošín k morskému pobrežiu
Brázda nízkeho tlaku vzduchu
oblasť nižšieho tlaku vzduchu bez uzatvorených izobár
vyskytuje sa obvykle medzi dvomi oblasťami vyššieho tlaku vzduchu alebo môže byť časťou cyklóny
na synoptickej mape býva vyjadrená buď izobarami so slabým cyklonálnym zakrivením (plytká brázda nízkeho tlaku vzduchu) alebo izobarami v tvare písmena „V“ (hlboká brázda nízkeho tlaku vzduchu/brázda tvaru V)
Bríza
vietor, ktorý sa vyskytuje pri pobrežiach morí a veľkých jazier
cez deň sa pevnina zohrieva a vietor vanie z mora na pevninu, kde tento už prehriaty vzduch stúpa nahor a na jeho miesto podteká vzduch z mora, ktorý sa nad vodnou plochou zohrieva pomalšie
cirkulácia je opačná v noci, keď sa pevnina rýchlo ochladzuje a more je teplejšie
Búrka
-
súbor zložitých atmosférických javov charakterizovaných elektrickými výbojmi (bleskami) medzi oblakmi navzájom alebo medzi oblakmi a zemou
podmienkou vzniku je vývoj mohutných kopovitých oblakov typu cumulonimbus, z ktorých vypadávajú zrážky vo forme lejakov a prehánok
blízka búrka - jav sprevádzaný hrmením, prípadne i blýskaním a zrážkami
vzdialená búrka - na danom mieste nie sú pozorované zrážky
blýskavica - jav, pri ktorom sú viditeľné blesky, ale hrmenie nepočuť (najčastejšie v noci)
frontálna búrka - vertikálne výstupné prúdy vzduchu sú podmienené podtekaním studeného a ťažšieho vzduchu v tvare klina pod teplý a ľahší vzduch, ktorý je vytláčaný do výšky a v prípade, že je dostatočne vlhký, vznikajú oblaky typu cumulonimbus a búrka
konvektívna búrka (búrka z tepla) - vznik v poludňajších a popoludňajších hodinách, najmä v letnom období, pri intenzívnom ohriatí zemského povrchu, od ktorého sa zohrievajú priľahlé vrstvy vzduchu; silno prehriaty, a tým aj ľahší vzduch je nútený vystupovať nahor, pričom sa môžu vytvoriť oblaky typu cumulonimbus a búrka
zimná búrka - zriedkavý jav, vzniká takmer výlučne na rýchlo postupujúcich studených frontoch; trvá veľmi krátko; sprevádzaná je občasným hrmením a snehovými prehánkami (spravidla s veľkými snehovými vločkami); cez deň sa pod mohutným oblakom znižuje intenzita denného svetla (šero)