Slnko

Slnko
Takmer päť miliárd rokov stará hviezda našej planetárnej sústavy, okolo ktorej obieha i Zem. Je to naša najbližšia a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. Gravitačné pôsobenie Slnka udržiava objekty slnečnej sústavy na svojich obežných dráhach okolo Slnka, jeho energia je nevyhnutná pre život na Zemi. Svetlo letí na Zem približne 8 minút a 20 sekúnd. Slnečná energia je základom takmer všetkých procesov prebiehajúcich na planétach slnečnej sústavy, teda aj na Zemi. Od slnečnej energie nevyhnutne závisia podnebie, počasie, teplota, slnečný príliv a odliv a tiež všetky formy života na Zemi.

Slnko je jednoznačne najväčšie nebeské teleso našej slnečnej sústavy. Má približne 109-krát väčší priemer ako Zem a 1 300 000 - násobne väčší objem. Zahŕňa v sebe až 99,8 % hmoty slnečnej sústavy. Je to obrovská rotujúca plazmová guľa s priemernou hustotou len o málo väčšou, ako hustota vody. Smerom k jeho stredu hustota aj teplota narastá (od 5 700 Kelvinov na povrchu až po 14 miliónov v jeho jadre). Jeho hmotnosť a svietivosť je však väčšia ako priemer hviezd nachádzajúcich sa v Mliečnej dráhe, ktorý sa odhaduje na asi polovicu hmotnosti Slnka. Zvláštnosťou Slnka je tiež to, že je to osamotená hviezda.

Zemská atmosféra neprepúšťa celé spektrum slnečného žiarenia, iba všetky vlnové dĺžky viditeľného svetla, časť ultrafialového žiarenia, časť infračerveného a časť rádiového žiarenia. Slnečná energia je nevyhnutná pre fotosyntézu rastlín a zrakovú orientáciu živočíchov. Ultrafialové žiarenie najviac podmieňuje tvorbu vitamínu D v koži človeka, väčšinou však má nepriaznivé mutagénne účinky. Od zdanlivého pohybu Slnka sa odvodzuje tiež pravý slnečný čas, ktorého upravená hodnota - stredný slnečný čas je základom merania času v bežnom živote.